Sadám si do vlaku
z krajiny
tých detských zážitkov
kde tolko rokov rástol som.
A v tom vláčiku
píšem si pár slov
a či i viac viet
s kráskou modrookou.
Vláčik tak nesúrodo
poskakuje a mení smer.
Občas trošku zákerne
mení význam slov.
Tých pár riadkov
stručných a úprimných
radosť mi pôsobí
a ja si tak cestu
zo srdcom tlčúcim
radosťou užívam.
Žádné komentáře:
Okomentovat