Prebudenie

Zobudil som sa
z tyrkysového sna.
A mal som
tak smutnú kocovinu.

V tom sne
bol som vlastník
dvoch tak úžastných
a mne drahých pokladov.

Žial bol to len
neobyčajný sen.
Čo skončil
krutyým prebudením.

A tie poklady
zostali tam
niekde mimo
tak pre mňa ďaleko.

A mne po tom
krásnom sne
zostali len spomienky
tak neuskutočnené.

Epilog

Na zemi ležia
nitky môjho života.
Tak smutne splitli sa
a konce majú preseknuté..
Čo bolo v nich snov
a lásky zapletenej.

Všetko je tak v ničote
a už len v spomienkach.
Úsmev a i vzdychy milostné,
chvílky všade možne chodené.

Tak už len premýšlam
prečo sily nebolo
povedať všetky trápenia
a hľadať možné riešenia.

Z lásky veď možnosť
zmien je nesmierna.
Žial sily či chute
asi na to nebolo.
Začiatky tak energické,
keď nič nebolo nemožné.
A potom len
mlčanlivé premýšlanie.

Ach, prečo do vnútra
nie je možné spočinúť môj zrak.

A preto...
Život tak smutnú stranu má.
Svet sa rúca pred očami
a ja túto časť
tak nechcene
zo smútkom zavieram.

Mať tú lásku osudovú
a osud sa tak kruto zahral.