Drsná pravda

Prehŕňam sa v spomienkach
len tak s prázdnymi rukami.
A cítim v nich
hebkosť Tvojich vlasov.

Prehŕňam sa v spomienkach
len tak svojimi očami.
A vidím v nich
spalujúcu silu Tvojho pohladu.

Ja, hlupák svojich rozhodnutí,
si toľkokrát,
vyčítam plytkosť okamžiku,
keď chlapom mal som byť.

Pár a či moc
štvorlístkov pre šťastie...
Prečo ich silu
nevtiahol som do osudov života.

Života môjho,
tých rokov stratených.
A teraz len tak,
môžem len spomínať.